Kombinácia moderných údajov zo sledovania a historických záznamov zlepšuje pochopenie letných biotopov východnej husi bielolíci (Anser erythropus).

Druh (vtáčí):Hus bielolíci (Anser erythropus)

Denník:Ekológia a evolúcia

Abstrakt:

Hus bielolíca (Anser erythropus), najmenšia zo „sivých“ husí, je na Červenom zozname IUCN uvedená ako zraniteľná a chránená vo všetkých štátoch areálu výskytu. Existujú tri populácie, pričom najmenej preskúmaná je východná populácia, ktoré zdieľa Rusko a Čína. Extrémna odľahlosť hniezdiacich enkláv ich robí pre výskumníkov do značnej miery nedostupnými. Ako náhrada za návštevy umožňuje diaľkové sledovanie vtákov zo zimovísk preskúmať ich letný areál výskytu. Počas troch rokov a pomocou vysoko presných GPS sledovacích zariadení bolo jedenásť jedincov A. erythropus sledovaných z kľúčového zimoviského miesta v Číne až po letné a odpočinkové miesta v severovýchodnom Rusku. Údaje získané z tohto sledovania, podporené pozemným prieskumom a záznamami z literatúry, boli použité na modelovanie letného rozšírenia A. erythropus. Hoci skoršia literatúra opisuje nepravidelný letný areál výskytu, model naznačuje, že je možný súvislý letný areál výskytu, hoci doterajšie pozorovania nemôžu potvrdiť, že A. erythropus je prítomný v celom modelovanom areáli výskytu. Najvhodnejšie biotopy sa nachádzajú pozdĺž pobrežia Laptevského mora, predovšetkým v delte Leny, v Jansko-Kolymskej nížine a v menších nížinách Čukotky s úzkymi pobrežnými úsekmi proti prúdu pozdĺž hlavných riek, ako sú Lena, Indigirka a Kolyma. Pravdepodobnosť výskytu A. erythropus súvisí s oblasťami s nadmorskou výškou menšou ako 500 m s bohatými mokraďami, najmä v pobrežných biotopoch, a podnebím so zrážkami v najteplejšej štvrtine okolo 55 mm a priemernou teplotou okolo 14 °C počas júna až augusta. Vhodnosť lokality ovplyvňuje aj ľudská činnosť, pričom postupný pokles výskytu druhov začína približne 160 km od ľudských sídiel. Diaľkové sledovanie živočíšnych druhov môže preklenúť medzeru vo vedomostiach potrebnú na spoľahlivý odhad vzorcov rozšírenia druhov v odľahlých oblastiach. Lepšia znalosť rozšírenia druhov je dôležitá pre pochopenie rozsiahlych ekologických dôsledkov rýchlych globálnych zmien a stanovenie stratégií riadenia ochrany prírody.