Satelitné sledovanie vtákov odhalilo kritické medzery v ochrane na východoázijsko-austrálsko-ázijskej migračnej trase.

Denník:Medzinárodný časopis pre environmentálny výskum a verejné zdravie, 16(7), s. 1147.

Druh (vtáčí):Hus bieločelá (Anser albifrons), hus bieločelá (Anser erythropus), hus fazuľová (Anser fabalis), hus sivá (Anser anser), hus labutia (Anser cygnoides).

Abstrakt:

Väčšina sťahovavých vtákov je závislá od miest zastávok, ktoré sú nevyhnutné na doplnenie energie počas migrácie a ovplyvňujú ich populačnú dynamiku. V oblasti Východoázijsko-austrálskej migračnej cesty (EAAF) je však ekológia zastávok sťahovavého vodného vtáctva značne nedostatočne preskúmaná. Medzery vo poznatkoch o načasovaní, intenzite a trvaní využívania miest zastávok bránia vývoju účinných a celoročných stratégií ochrany sťahovavého vodného vtáctva v EAAF. V tejto štúdii sme získali celkovo 33 493 premiestnení a pomocou satelitných sledovacích zariadení sme vizualizovali 33 dokončených jarných migračných trás piatich druhov husí. Vymedzili sme 2 192 823 ha ako kľúčové miesta zastávok pozdĺž migračných trás a zistili sme, že orná pôda bola najväčším typom využitia pôdy v rámci miest zastávok, nasledovali mokrade a prirodzené trávnaté porasty (62,94 %, 17,86 % a 15,48 %). Ďalej sme identifikovali medzery v ochrane prekrytím miest zastávok so Svetovou databázou chránených území (PA). Výsledky ukázali, že iba 15,63 % (alebo 342 757 ha) miest zastavenia je pokrytých súčasnou sieťou CHÚ. Naše zistenia vypĺňajú niektoré kľúčové medzery vo vedomostiach o ochrane sťahovavých vodných vtákov pozdĺž EAAF, a tým umožňujú integračnú stratégiu ochrany sťahovavých vodných vtákov na migračnej trase.