Do akej miery môžeme dôverovať sledovaniu voľne žijúcich živočíchov pomocou GPS? Hodnotenie polovoľne sa vyskytujúceho ibisa chochlatého (Nipponia nippon).

Denník:PeerJ, 6, s. 5320.

Druh (vtáčí):Ibis chochlatý (Nipponia nippon)

Abstrakt:

GPS sledovanie sa v posledných desaťročiach čoraz viac používa na štúdium voľne žijúcich živočíchov, ale jeho výkon nebol úplne posúdený, najmä v prípade novovyvinutých ľahkých vysielačov. Posúdili sme výkon ôsmich GPS vysielačov vyvinutých v Číne ich pripevnením k ibisom chochlatým (Nipponia nippon) uzavretým v dvoch aklimatizačných klietkach napodobňujúcich skutočné biotopy. Vypočítali sme vzdialenosť medzi polohami GPS a ťažiskom klietok ako chybu polohovania a na definovanie presnosti sme použili 95 % (95. percentil) chyby polohovania. Úspešnosť polohovania bola v priemere 92,0 %, čo je oveľa viac ako v predchádzajúcich štúdiách. Lokality neboli rovnomerne rozložené podľa triedy polohovania (LC), pričom lokality LC A a B predstavovali 88,7 %. Pozorovaná 95 % chyba polohovania v lokalitách LC A (9 – 39 m) a B (11 – 41 m) bola pomerne presná, zatiaľ čo v lokalitách LC C a D bolo zistených až 6,9 – 8,8 % lokalít nízkej kvality s chybou polohovania > 100 m alebo dokonca > 1 000 m. Úspešnosť a presnosť určovania polohy sa medzi testovacími lokalitami líšili, pravdepodobne kvôli rozdielnej štruktúre vegetácie. Preto tvrdíme, že testované vysielače by mohli poskytnúť veľkú časť vysokokvalitných údajov pre štúdie v jemnom meradle a množstvo nekvalitných lokalít, ktorým je potrebné venovať pozornosť. Navrhujeme, aby sa ako miera presnosti určovania polohy pre každú lokalitu namiesto LC uvádzala HPOD (horizontálne riedenie presnosti) alebo PDOP (pozičné riedenie presnosti), aby sa zabezpečila identifikácia a filtrovanie nepravdepodobných lokalít.